Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

     KRESŤANSTVO, QUO VADIS?

            Aké bude kresťanstvo v roku 2050? „Z kresťanstva v Európe zostanú malé skromné komunity, ktoré budú spravovať kňazi popri svojom civilnom džobe.“ Také, aké boli v Európe počas komunizmu či v prvých storočiach kresťanstva. S touto teóriou už takmer pred štyridsiatimi rokmi prišiel vtedajší kardinál Joseph Ratzinger.
            Odvtedy padol komunizmus a jeho prorocké slová sa napĺňajú. Počet kňazských a rehoľných povolaní v Európe klesol hlboko pod úroveň potrebnú na udržanie súčasného stavu v Cirkvi. Praktizujúci kresťania tvoria v západnej Európe menšinu – približne 10-20 percent populácie. Kresťanstvo čelí strate svojich pozícií aj vo verejnom živote. Známe sú prípady z Veľkej Británie, kde štátne firmy zakazujú nosenie krížika na retiazke a súdy znemožňujú adopcie detí do hlboko veriacich rodín. Tí, ktorí na tento trend upozorňujú, hovoria o „nových levoch“ – porovnávajúc dnešnú dobu s časmi, kedy prví kresťania končili v zuboch šeliem.

ISLAM A SEKULARIZÁCIA (ODKRESŤANČOVANIE)

            V Európe bude narastať islam. Silná imigrácia moslimského obyvateľstva i omnoho vyšší nárast populácie v porovnaní s európskym obyvateľstvom tomu dávajú tušiť. Predovšetkým veľké mestá budú čeliť tomuto fenoménu, keďže väčšina moslimských imigrantov smeruje práve sem. Ako už teraz vidno, stret dvoch kultúr a náboženstiev nevyznieva pre západnú civilizáciu tak obohacujúco ako je to politicky korektné tvrdiť. Krajiny, ktoré boli moslimskej imigrácii nadštandardne otvorené (napríklad Nórsko a Švédsko), čelia nečakane veľkým problémom.
            Aké teda bude kresťanstvo v Európe o niekoľko rokov? Určite ho bude menej, bude iné a už zďaleka nebude predovšetkým vyznaním „bielych“.
            Všetko sa však vyvíja spletitejšie ako by sa na prvý pohľad dalo predpokladať. Konkrétne: začnime Veľkou Britániou. Tá zažíva inú story ako sa pred desiatimi rokmi predpokladalo: kresťanstvo tam neočakávane ožíva. Majú to „na svedomí“ predovšetkým imigranti z Poľska a Slovenska a popri moslimských prichádzajú sem i kresťanskí imigranti z Afriky a Ázie. Počet seminaristov, budúcich katolíckych kňazov, sa vo Veľkej Británii už niekoľko rokov zvyšuje. To je v západnej Európe raritou. V krajinách ako je Francúzsko, Nemecko, Taliansko či Španielsko sa každoročne vysvätí asi o desatinu kňazov menej v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Napriek tomu počet kňazov v Afrike či Indii každoročne prudko rastie a niektorí z nich už nachádzajú svoje „misijné“ pôsobisko v krajinách západnej Európy.
            Predpokladá sa teda, podľa slov vtedajšieho kardinála Ratzingera, že v Európe bude o pár rokov kňazov omnoho menej ako je ich dnes. Ani tradičný model spravovania farností na úrovni miest a obcí väčšinou fungovať nebude. Treba si uvedomiť, že model, ktorý fungoval v Európe doteraz – teda hustá sieť farností – nemá na svete obdobu práve pre náročnosť na počet kňazov. V Európe pôsobí asi polovica všetkých katolíckych kňazov sveta, i keď tu žije len asi desatina katolíkov z celého sveta. V budúcnosti skôr možno očakávať existenciu menších, ale oddanejších a horlivejších komunít a hnutí kresťanov.
            Celkovo sa však kresťanom bude žiť ťažšie, nakoľko legislatíva už teraz stále menej berie do úvahy ich vnímanie sveta a hodnôt. Budú viac prichádzať do konfliktu s verejnými úradmi, budú diskvalifikovaní pre výkon niektorých funkcií. Dá sa predpokladať, že tento tlak vyvíjaný zo strany spoločnosti vydržia len tí, ktorí budú pevne zakotvení vo viere. To predpokladá vytratenie sa zvykového, formálneho, vlažného kresťanstva, zatiaľ čo hlboké prežívanie viery bude silnieť.
            V Európe sa ozývajú hlasy, ktoré volajú po odklone od katolíckej tradície – napríklad po zrušení celibátu a podporujúce svätenie žien. V týchto krokoch zároveň vidia možnosť nárastu nových kňazských povolaní. Skutočnosť však ukazuje, že odolnosť voči kríze nových povolaní vykazujú práve  konzervatívne semináre a rády, ktoré sa voči týmto hlasom stavajú odmietavo. Zatiaľ čo v „modernistických“, podporujúcich liberalizmus, záujem o nové povolania prudko klesá. Aj dejinná situácia v anglikánskej Cirkvi dokazuje, že svätenie žien nie je riešením krízy povolaní v Cirkvi.

„VEĽKÝ PROTESTANTSKÝ ZÁZRAK“ V ČÍNE A „MALÝ KATOLÍCKY“ V USA

            V rámci silnejúceho nárastu kresťanov v Afrike a Ázii treba osobitným spôsobom spomenúť Čínu. I keď v tejto chvíli sedí za mrežami množstvo kresťanov odsúdených za šírenie viery, v mnohých provinciách kresťania získavajú vplyv a miestne úrady kresťanstvo podporujú, napríklad príspevkami na stavbu kostolov. V krajine najrýchlejšie rastú protestantské cirkvi. Môže sa stať, že za pár desaťročí bude Čína najväčšou kresťanskou krajinou čo do počtu obyvateľov.
            A čo kresťanstvo v USA? Hlbšie výskumy ukazujú, že dnešní kresťania praktizujú vieru povrchnejšie ako ich rodičia a viditeľným tempom sa zvyšuje počet ľudí bez vyznania. Legislatíva za posledných dvadsať rokov sa posúva viac liberálnym smerom, ale nie až tak ako napríklad v Európe. Zaujímavé tiež je, že narastá počet ľudí s konzervatívnym zmýšľaním. Napríklad sa zvyšuje počet ľudí odmietajúcich potraty. Zdá sa, že je to dôsledok Obamovej politiky podpory potratov s plánom povinne rozšíriť ich vykonávanie aj na kresťanské kliniky.
            Veľké rozdiely v akceptovaní kresťanstva sú v rámci jednotlivých regiónov USA. V niektorých regiónoch silnie tendencia oslabovať kresťanstvo aj cez legislatívu. Inde, naopak, narastá jeho vplyv aj vo verejnom priestore. A ešte jeden zvláštny „úkaz“ z pôdy katolíckej Cirkvi: počas krízy poznačenej sexuálnymi škandálmi v Cirkvi adeptov na kňazstvo v tejto krajine ubúdalo. Americkí biskupi sa paradoxne rozhodli „pritvrdiť“ v kritériách pri výbere nových kandidátov a aj dnes odmietajú väčší počet žiadostí ako v minulosti. Napriek tomu sú semináre plné na rozdiel od minulých rokov. A najplnšie sú práve tam, kde sa biskupi v otázke škandálov nebáli konfrontovať so svetom a neustúpili zo svojich zásad.
            Takto teda vyzerajú tendencie rozvoja kresťanstva v Európe a vo svete. Vývoj však môže byť  - ako tomu aj uvedené skutočnosti naznačujú – zložitejší, keďže môže závisieť od častokrát ťažko predvídateľných faktorov.

                                                             (zdroj: www.postoy.sk, uverejnené so súhlasom autora)